SAMÆL

Moja zbierka nočných mor, myšlienky a skutočné životné situácie, ktoré som žil. Čo skoro bude vysvetlené v budúcich rozhovoroch alebo príkladoch. Vstúpite do mojej mysle a ak nie ste ochotní prijať moje emócie a počúvať moje plné slová... nevnímajte. Oceňujem vaše prijatie a vernosť, tu je moja bolesť a myšlienky vložené, do slov. Všetko som dal do tohto, v nádeji že pomôže vyliečiť alebo aspoň potlačiť depresiu... Milujem vás, ďakujem za všetko. Na pokraji šialenstva stoji a nehýbe sa. Na ľavo zem svätá na pravo tma a temnota. V oblastiach prázdnoty hra živa hlboká basa pripomínajúca trhanie zemskej kôry. Teraz sa rozhoduje ci zostať bláznom a skrátiť si cestu do zármutku na veky vekov alebo presadiť lupene kvetov padajúce na zem vlhkej pôdy. Verím na popravu pre druhých, zažíva pochovaný a roztrhaný ako duša nepoznaná. Obetovanie znamená čo ? Je to rozhodnutie kedy duša cíti lásku voči aure ktorú miluje až sa vzdá seba samého. Áno topí ľadovce a prenáša hory, ale trhá aj žili a prená

 A však názov tohto blogu je venovaný tebe. Veci ktoré som skrýval pred všetkými hlavne pred sebou samým. Dlhé 3 roky a boj s pocitmi voči tebe sa stalo to, čo sa malo stať, vyhralo srdce nad mysľou a ja som tam kde som. Na dne. Tieto vety... slová... sú venované tebe, písane po nociach na papier do zošita. Teraz tu máš všetko pred svojimi očami ako naozaj je...  ...Pripútaj sa... Pochopíš moje rozhodnutia keď bude koniec tomuto šialenstvu. Nechcem pútať pozornosť voči tebe. No zanechám tu viac ako mi bolo predurčené. Podmienka prežitia v danom sektore času je tak isto náročná, ako samotné znovuzrodenie a nastavenie mysle.  Bolo nám povedané to čo sme pred sebou tajili no aj tak sme vedeli o pocitoch jeden druhého. Na očiste ktorej som bol mi bolo povedané, že čaká na mňa niekto druhý. Vtedy som si pomyslel na teba ako sme sa potajme schádzali, dlhé rozprávanie o zážitkoch a premýšľanie nad vesmírom takým akým je. Navzájom sme sa podporovali aby jeden druhý bol šťastný vo vzťahu ktorí

 Moja duša cíti kľud. Pretože vie, hodnoty jej povolania. Vypadol som zo sveta dnešnej generácie. Nieže by som jej nestíhal, len nevidím hodnoty jej napredovania. Zostali stratení viac ako keď my sme boli mladí. Naučil som sa vidieť v tme ako moja stará mama. Vtedy ostatní zostanú slepí.  Vedia to len tí ktorý chcem aby to vedeli, pretože viem čoho sú schopný pre mňa spraviť. Našiel som v sebe neskutočný kľud a harmóniu. Cítim že moja duša dospela a rozkvitla do krásy. Je len otázka času ako s ňou naložím. No prvé čo chcem spraviť je, uskutočniť svoje sny na hmotné.  Pomedzi hory sa ozýva šepot stratených.  Nikto nám nepovedal, že... Že smrť nie je najväčšia strata, pretože najväčšia strata sú city, ktoré v nás behom života umrú. Po nociach budeme blúdiť temnotou a vytvárať priateľstvo so samotou. Život sa nás skrz bolesť pokúša niečo naučiť. Vráť sa  alebo strať smer, lebo čo nám dala láska, vezme September A keď noc stíchne, pominie sa strach, prelejú sa týždne, kým tu dýchaš...     

Postupom času sa naučíte držať jazyk za zubami a nereagovať zakaždým, keď počujete, alebo uvidíte niečo, čo sa Vám nepáči.  Takto sa naučíte odísť, aby ste sa vyhli tým miestam alebo ľuďom, ktorí vám spôsobujú nepríjemné pocity. A začnete chrániť svoj pokoj, váš kruh sa zmenšuje a cítite sa zase zdravšie a lepšie. Hovorí sa tomu emočná inteligencia. Naučíte sa vyberať svoje bitky. Nie všetci si zaslúžia vlastnú pozornosť. Moje okolie pocítilo enormnú zmenu mojej pozornosti voči sociálnym sieťam. Zostal som v pozadí kde chránim svoju vôľu. Nevyberám si publikum, uprednostňujem pozornosť tých ktorí to potrebujú. Kroky nie sú viditeľné pre druhých, no práve čím si prechádzam nazývam znovuzrodením. Rany ktoré pozostalí na mojom štíte sú pozostatky boja stým čo stojí za mojím chrbtom. Neviem kto to je no nie je pôvodom zeme, tak ako ja. Nepatrím do tohto sveta, niekoľko krát som sa snažil odpútať od svojho tela. Vidím veci ktorý iný nevidia, viem veci ktoré neviem vysvetliť. Názor ktorý nes

Uvoľnenie Vtom duša viala slobodne pomedzi bunky. Uvoľnilo sa napätie pomedzi dvoma svetmi... Pomotaj mi hlavu, máš to rozkazom. Namotaj si ma nech zabudnem na minulosť ale hlavne neprestavaj. Chcem byt v eufórii kde pot steká po tele a lesknú sa mi oči. Vyveď ma z tejto temnoty a ja ti dám svetlo purpurovej farby. Plávaj so mnou v útrobách mysle. Ležme pri sebe a nehovorme nič. Stískaj mi navreté žily a trhaj mi vlasy. Zabáram sa pod teba, synchronizovali sa nám srdcia, už cesta nie je späť. Nečakajme na nikoho na nič. Prerážajme spolu steny a vytvorme si hladinu. Hladinu kde sme zanechali svoju minulosť na dne a svoje pozostatky. Viem bola to chyba, možno si milovala pocity ktoré som ti dal ale nie mňa. Nepoznám odpoveď, neviem prečo sa to stalo, neviem čo sa ti nieslo hlavou. Jedine čo viem, je že zostal kráter po tebe. Viem že si sa začala topiť v alkohole, aby si tlmila náraz ktorý príde. Od vtedy mám blok dôverovať bytostiam v ľudskej podobe. Dôveru mám len v hudbe, kde sa stráca

A vtom sa začala pôda zdvíhať . Cez ňu presakovali ruky ktoré sa naťahovali priamo nad oblohu . Stromy života   zároveň zabíjali tých ktorí boli v minulosti . Tí ktorí nám tak chýbajú a nevieme ich vrátiť späť . Sme pokrytý dažďom od krvi a v žilách nám koluje tauron . Esencia bludnosti spektra farieb pod viečkami , áno sú to kruhy . Vietor pod kôrou zeme presiakol cez kvety na ktorých bola padnutá vášeň. Kvapky rosy zbiehajúce sa po vlhkom tele predstavuje vzrušenie . Vzrušuje ma v očiach bolesť ? Možno sa už pýtam nad ľudské myslenie . Logika nehrá v tomto rolu , je to len čistá chémia .  A povedz mi prečo sa deje to čo sa deje ? Prečo sme v plameňoch , mesta sú pod vodou a jedine čo nás zaujíma materializmus ? To čo sa práve dnes deje si neviem opísať len ako ,,očista" . Nedokážem ovplyvniť ľudstvo ani jedného z vás . Maximálne čo môžem spraviť je to , že sa vylejem čo ma trápi v mojom živote . A VY čo môžete pre mňa spraviť že si ma vypočujete. Nič viac od vás