SAMÆL

 Moja duša cíti kľud. Pretože vie, hodnoty jej povolania. Vypadol som zo sveta dnešnej generácie. Nieže by som jej nestíhal, len nevidím hodnoty jej napredovania. Zostali stratení viac ako keď my sme boli mladí. Naučil som sa vidieť v tme ako moja stará mama. Vtedy ostatní zostanú slepí.  Vedia to len tí ktorý chcem aby to vedeli, pretože viem čoho sú schopný pre mňa spraviť. Našiel som v sebe neskutočný kľud a harmóniu. Cítim že moja duša dospela a rozkvitla do krásy. Je len otázka času ako s ňou naložím. No prvé čo chcem spraviť je, uskutočniť svoje sny na hmotné.  Pomedzi hory sa ozýva šepot stratených.  Nikto nám nepovedal, že... Že smrť nie je najväčšia strata, pretože najväčšia strata sú city, ktoré v nás behom života umrú. Po nociach budeme blúdiť temnotou a vytvárať priateľstvo so samotou. Život sa nás skrz bolesť pokúša niečo naučiť. Vráť sa  alebo strať smer, lebo čo nám dala láska, vezme September A keď noc stíchne, pominie sa strach, prelejú sa týždne, kým tu dýchaš...