Zvuková stopa

 Moja duša cíti kľud. Pretože vie, hodnoty jej povolania. Vypadol som zo sveta dnešnej generácie. Nieže by som jej nestíhal, len nevidím hodnoty jej napredovania. Zostali stratení viac ako keď my sme boli mladí. Naučil som sa vidieť v tme ako moja stará mama. Vtedy ostatní zostanú slepí. 

Vedia to len tí ktorý chcem aby to vedeli, pretože viem čoho sú schopný pre mňa spraviť. Našiel som v sebe neskutočný kľud a harmóniu. Cítim že moja duša dospela a rozkvitla do krásy. Je len otázka času ako s ňou naložím. No prvé čo chcem spraviť je, uskutočniť svoje sny na hmotné. 

Pomedzi hory sa ozýva šepot stratených. 

Nikto nám nepovedal, že...

Že smrť nie je najväčšia strata, pretože najväčšia strata sú city, ktoré v nás behom života umrú. Po nociach budeme blúdiť temnotou a vytvárať priateľstvo so samotou. Život sa nás skrz bolesť pokúša niečo naučiť.

Vráť sa 
alebo strať smer,
lebo čo nám dala láska,
vezme September

A keď noc stíchne,
pominie sa strach,
prelejú sa týždne,
kým tu dýchaš...                                         ...Dýcham...

Ani Boh, ani diabol nemôže poskytnúť pomoc tým, ktorí nemajú vôľu bojovať. Srdce mi tancuje aj keď je ranené, vôbec neviem čo sa to deje ale mám pocit, že sa niečo rozbehlo dopredu. Rosa padla tam kde ja v mikine hľadám zážitky. Milujem starú aj mladú generáciu. V mladej vidím energiu, vášeň, tvorbu k niečomu novému. Staršej generácií si vážim zdieľanú múdrosť ktorú nedá nám nikto iný, ako oni. Ak je toto môj 3 život v tejto časti paralelnom dianí, prosím... nech už je posledný. 

Najúrodnejšia pôda je sopečná...
Treba nám pozostatky tiel aby sme kvitli ?

Sám nemám rád rady do života no pár veci ma predsa len naučil. Ak chceš sadni si a prečítaj si ich. Nemusíš ich prijať stačí že budeš nachvíľu vnímať. 

Skús trošku spomaliť, na nič netlač a sleduj ako čas pracuje. Dotuj svoje sny ale nesiľ ich. Máš cieľ a ideš si za tým. Maj trošku viacej pokory ku starším, nevidia svet ako ty, no majú obrovskú zásluhu nato, v akom svete práve si. Nepáči sa ti ? Čo keď viacej nedokázali ? Spravili maximum ? Ak sa budeš snažiť všetko preskočiť, čas ti to vráti. Drž POZORNOSŤ v strehu a vnímaj okolie. Sme tu krátko ja viem ale svojmu osudu sa nevyhneš. Schránka ktorá je uzavretá v ľudskej forme opustíš na základe slobody.  

Niečo vám poviem čo mi nahnalo hrôzu a strach do oči. Ide zdieľane času s rodičmi. Konečnom dôsledku keď si uvedomíme ako dospievame tak oni starnú. Pre nich ten čas je kratší a predsa nezdieľame spoločné miesta. Ako dieťa som si myslel že rodičia sú vyrovnaný ľudia s obrovskou oporou pre nás. No teraz vidím že aj oni sú stratení, taktiež potrebujú porozumenie a utekajú svojim myšlienkam ku nám do izby. Čím som starší tým cítim ich smútok aj keď to nedávajú najavo. Viem že nemajú splnene svoje detské sny, nežijú tak ako by chceli pretože svoj drahý čas venovali nám. Preto by som navrhol ostatným a hlavne samému sebe, aby som s nimi viacej trávil čas. Pretože hodiny stále tikajú. To isté sa týka starých rodičov. Občas by bolo dobré vybehnúť ku ním na záhradu a venovať sa im. Tak ako by som chcel dedkovi venovať svoj čas už nebude možné. To čo pre nás spravil, ako nás brával na hríby spolu a ukazoval čaro prírody. Sním som cítil obrovsky kľud. Taktiež by nebolo na škodu pomôcť mame s nákupom čo myslíš ? Daruj to, čo tvoji rodičia nevedeli dať tebe.

Slovo dalo slovu a ty môžeš byť oveľa viacej slobodný.

Existuje pevné puto medzi dušami? Ak áno, kde sme sa stretli? Musíš prejsť vývinom z minulého života. Si tu nový? Vitaj v oblasti kde časopriestor sa vie ohýbať. Ak si stratený... je to v poriadku.

Verejne sa priznám že od tela som sa chcel odpútať už niekoľko krát. Neviem prečo, stále som uväznený v telesnej schránke. Asi môj pôvod nie je odtiaľto. Strácam sa...

Nikdy nehovor, že si chorý, aj keby si. Hovor že sa liečiš. Pretože slová majú silu.

V mojom vnútri sa deje niečo strašné... ...A ja neviem prečo. Moja nočná túžba po krvi pretiekla do mojich dní... Cítim sa smrteľne... Na pokraji šialenstva Myslím si, že moja maska zdravého rozumu. Čoskoro skĺzne...

A vtom strachu som našiel samého seba. Myslím si že všetko čo sa deje sa deje pre niečo. Začo som vďačný? Za všetky úseky môjho života. Boli úžasné...

Ak by som mal povedať posledné slová... Dúfam že pominiem ako prvý. Nedokázal by som prežiť vaše odlúčenie skôr ako ja sám. Pretože toľko bolesti čo som videl a zažil... by som si niesol na druhý svet.

Samael.