Na pokraji

Moja zbierka nočných mor, myšlienky a skutočné životné situácie, ktoré som žil. Čo skoro bude vysvetlené v budúcich rozhovoroch alebo príkladoch. Vstúpite do mojej mysle a ak nie ste ochotní prijať moje emócie a počúvať moje plné slová... nevnímajte. Oceňujem vaše prijatie a vernosť, tu je moja bolesť a myšlienky vložené, do slov. Všetko som dal do tohto, v nádeji že pomôže vyliečiť alebo aspoň potlačiť depresiu...

Milujem vás, ďakujem za všetko.

Na pokraji šialenstva stoji a nehýbe sa. Na ľavo zem svätá na pravo tma a temnota. V oblastiach prázdnoty hra živa hlboká basa pripomínajúca trhanie zemskej kôry. Teraz sa rozhoduje ci zostať bláznom a skrátiť si cestu do zármutku na veky vekov alebo presadiť lupene kvetov padajúce na zem vlhkej pôdy. Verím na popravu pre druhých, zažíva pochovaný a roztrhaný ako duša nepoznaná. Obetovanie znamená čo ? Je to rozhodnutie kedy duša cíti lásku voči aure ktorú miluje až sa vzdá seba samého. Áno topí ľadovce a prenáša hory, ale trhá aj žili a prenáša závislosť. Na kraji skalnatého povrchu svieti no krídla ma ranene. Jedno čierne a druhé biele. Okolo čierny dym no je to aura oboznámená a pripravená na útok. Ciel je známi no pred ostatnými nikto nie je ohrození. Je to len on sám pretože pred sebou drží zbraň a mieri si ju k hlave. Je rozhodnutý že to bude rýchle a bolestivé, ale nebude to jeho bolieť... Bude to bolieť okolie kde doprial človeku domov a cítil sa sám sebou. Uvrhnutý do pekla kde ma miesto vyhradene špeciálne pre neho. V pozadí kričia hlasno zo slzami očiach aby to nerobil, tvári sa že ich nepočuje no veľmi dobre vie kto všetko kričí na neho. Tlak na hrudi sa zdvíha BMP nie je už merateľne, rýchlosť tepu stúpa nad očakávania a nadľudské silí. V očiach mu prameni bolesť. Chce to ukončiť pretože nevie kade ďalej, dôvod je milióny plánov ktoré boli zrušene a na cestu sa nedali ostatný spolu sním. Radšej ostal, v strachu o druhých a to ho brzdí. Ani ja sám neviem či to píšem alebo to píše niekto za mňa. Zimomriavky po tele z uši mi tečie krv pery mám suché... duša sa mi prelieva cez oči…

Hlaveň je studena a pach síry je okolo môjho nosu. Už nevládzem …. záblesk... výbuch...

Držím sa offside, cítim že ma ovláda temná hmota jak Venom
Už dobre to poznáš, že častokrát potrebujem fungovať sám so sebou
Neskúšaj ma z toho dostať
Nikam to nevede, sa vrátim sám od seba, neboj
A že so mnou nenájdeš nebo si vedela, našťastie viem, že ti nechutí
Spolu sme vstúpili do pekla, nečakali sme či nás niekto pochopí
A viem, že to bolí keď zatvorím dvere a netušíš, kedy sa vrátim
Naše púto nemôže nikto spáliť ani my sami, ani po smrti, ámen                        [RNZ]

                   ...potrebujem čas
                    neber to osobne, mám svoj stav
                     no keď budeš cítiť, že končíš
                    a strácaš sa vo tme, no tak ja budem tam...

Daj mi do rúk žiletku a ukážem ti dielo na mojom tele. Umieram vo vnútri potrebujem kyslík. Rez spraví rýchli prísun vzduchu do pľúc, no len jednorazovo. Vtom zrkadle sa na mňa pozerá niekto iný, v čase 2020 niečo umrelo vo mne. A teraz niekto iný stoji predo mnou, slzy su horúce a padajú na zem. Otváram si staré správy… keď vidím ako som sa choval ... Je mi hrozne vypol som od sociálnych sieti lebo som slabý. Slabnem ďalším dňom moja váha stále klesá nižšie. Na nič nemyslím a zároveň neviem vypnúť hlavu…

To prázdno okolo mňa lieči moju hlavu no bude zdravá počas ďalších rokov ? Neviem kam sa budem uberať kam povedú moje kroky. No viem kde niečo skončím...musím sa rozlúčiť. Momentálne cíti moja duša že potrebuje odisť odtiaľto preč. A začať úplne odznova.

Chýba mi časť zo mňa, viem, že musím znova zavrieť oči
Viem, že je ťažké byť sám vo svojej hlave
Polož ma, začnem odznova
Nie si nablízku, nemôžem predstierať
Že sa neutopím, že život neskončí
Krvácam, stratil som priateľa

Lámavou cudzou rečou opúšťam tuto oblasť ktorému som vravel domov. Zo zavretými očami sa predieram ďaleko od ľudí. Viem že moje staré ja už nevrátim pretože to už nie je pri živote. Vidím okolo seba farby, smaragdový kvet ktorý sa otvára a horí , jeho plameň je silno červený. Duša opúšťa fyzicky kontakt s telom a ja som v inej dimenzii. Vidím galaxiu, hviezdy farby ako sú fialová, modrá červena, tyrkysová. Pred sebou mam rozbite sklo ktoré sa ligoce ako to najrozbúrenejšie more. Krvavo červena farba... je popraskane. Svetelný záblesk vybuchol a ja som videl ako sa zrkadlo rozletelo do všetkých strán. Zrazu som bol v portáli kde ma tiahol naprieč vesmíru. Neviem kam idem ale mam pocit že som sa prepojil s niečím veľkým. Cítim na mojom čele tlak ako keby sa ma niekto dotýka dlaňou. Cítim že sa mi otvára a začínam vidieť jasnejšie. Nikdy som niečo podobne necítil. Stred hlavy začína páliť, je to iný druh tepla, veľmi prijemný a upokojujúci.

(časť meditácie kde som videl farby = galaxiu a cítil vibrovanie na svojom čele)

Skúsim vám povedať niečo viac...

Srdce pumpuje životnú silu a krv do celého tela. Ak sa srdce zastaví, život tela sa skončil. Ak však prestane fungovať mozog, človek môže žiť ďalej, pokiaľ bije jeho srdce. Srdce je azda najdôležitejší orgán v tele je to s dobrých dôvodov aj prvý orgán, čo sa vyvinie v ľudskom plode. Inteligencia srdca je celkom odlišná od myšlienok vznikajúcich v hlave. Bunky srdca majú schopnosť cítiť si a sú programovateľné neviditeľnou energiou (dušou), ktorá v nich sídli. Srdce je domov a domov je tam, kde je srdce. Položte si teraz ruky na srdce a zavrite oči. Čo cítiš? Rozlieva sa vám po tele teplo alebo sa cítite, ako keby ste boli pripití? Pociťujete niekde v tele mravčenie? Vnímate energiu lásky, blízkosti? Možno sa vám do očí tisnú slzy? A čo sa udeje, keď počas spojenia so srdcom poviete, ahoj? Aj v našej reči a symbolike sa prejavuje význam srdca, osobitne v súvislosti s láskou, domovom, so srdcom a s dušou. Len si spomeňte, ako často používame frázy , v ktorých sa spomína či duša. Koľkokrát o srdci chceme hovoriť lásku? Srdce je skôr za univerzálne stelesnenie lásky. Takže uvažujme, ak sa v srdci nachádza láska a sídli v ňom duša, sú láska a duša jednou a to istou energiou ?

Predstavte si deti, ako sa hrajú s hračkami. Keď chcú zistiť, ako niečo funguje, rozoberú to najprv na malé súčiastky a potom sa to snažia opäť zložiť. Všimli ste si to niekedy? Len zriedka sa im to podarí na prvý pokus. Chce to chvíľu skúšania, kým človek zistí, ako niečo rozobrať a opäť zložiť tak, aby to fungovalo. Nezostáva nám iné, len to odpozorovať a usilovať sa, aby všetko do seba zapadlo. S dušou je to rovnako. Duše milujú nové skúsenosti, pretože čím viac sa učia, tým viac sa môžu priblížiť svojmu duchovnému zdroju. Často je najlepšou formou učenia zdolávanie náročných úloh. A preto duše vnímajú ako dôležitú (a čestnú) úlohu prísť na Zem a prostredníctvom ľudských životov zažívať tvorbu aj rozklad. Duše sem prichádzajú, aby pochopili, ako funguje jednota. tým, že ju rozbijú na malé kúsky, preskúmajú, ako fungujú jednotlivé čiastky, a napokon sa ju pokúsia opäť harmonicky poskladať. Niekedy sa to podarí; neraz však treba skúšať znova. Zem predstavuje fyzickú dimenziu protichodných energií. Existujú dve časti, ktoré tvoria každý jednotlivý celok: svetlo a tma, mužský a ženský element, hore a dolu.

Keď skombinujeme protikladné energie, zažívame jednotu. Preto nás často priťahujú ľudia, ktorí sú naším protikladom; vzájomným spojením môžeme zakúsiť pocit jednoty. Každý z nás má už jednotu v sebe, ale môže trvať aj mnoho rokov, prípadne aj fyzických životov, kým sa prebudíme do tohto poznania.

Prečo je to tak ? Že keď chceme vyjadriť svoje najhlbšie túžby, obraciame sa k svojmu stredu a srdcu, ale nie k mozgu a hlave ? Ak je hlava pri riadení nášho života taká dôležitá prečo na ňu tak často zabúdame, najmä vo chvíľach vrúcnych pocitov a emócií ?

SAMAEL.