11.11.
Uvoľnenie Vtom duša viala slobodne pomedzi bunky. Uvoľnilo sa napätie pomedzi dvoma svetmi... Pomotaj mi hlavu, máš to rozkazom. Namotaj si ma nech zabudnem na minulosť ale hlavne neprestavaj. Chcem byt v eufórii kde pot steká po tele a lesknú sa mi oči. Vyveď ma z tejto temnoty a ja ti dám svetlo purpurovej farby. Plávaj so mnou v útrobách mysle. Ležme pri sebe a nehovorme nič. Stískaj mi navreté žily a trhaj mi vlasy. Zabáram sa pod teba, synchronizovali sa nám srdcia, už cesta nie je späť. Nečakajme na nikoho na nič. Prerážajme spolu steny a vytvorme si hladinu. Hladinu kde sme zanechali svoju minulosť na dne a svoje pozostatky. Viem bola to chyba, možno si milovala pocity ktoré som ti dal ale nie mňa. Nepoznám odpoveď, neviem prečo sa to stalo, neviem čo sa ti nieslo hlavou. Jedine čo viem, je že zostal kráter po tebe. Viem že si sa začala topiť v alkohole, aby si tlmila náraz ktorý príde. Od vtedy mám blok dôverovať bytostiam v ľudskej podobe. Dôveru mám len v hudbe, kde sa stráca