V utrobách mysle

Postupom času sa naučíte držať jazyk za zubami a nereagovať zakaždým, keď počujete, alebo uvidíte niečo, čo sa Vám nepáči. 

Takto sa naučíte odísť, aby ste sa vyhli tým miestam alebo ľuďom, ktorí vám spôsobujú nepríjemné pocity. A začnete chrániť svoj pokoj, váš kruh sa zmenšuje a cítite sa zase zdravšie a lepšie. Hovorí sa tomu emočná inteligencia. Naučíte sa vyberať svoje bitky. Nie všetci si zaslúžia vlastnú pozornosť.

Moje okolie pocítilo enormnú zmenu mojej pozornosti voči sociálnym sieťam. Zostal som v pozadí kde chránim svoju vôľu. Nevyberám si publikum, uprednostňujem pozornosť tých ktorí to potrebujú. Kroky nie sú viditeľné pre druhých, no práve čím si prechádzam nazývam znovuzrodením. Rany ktoré pozostalí na mojom štíte sú pozostatky boja stým čo stojí za mojím chrbtom. Neviem kto to je no nie je pôvodom zeme, tak ako ja. Nepatrím do tohto sveta, niekoľko krát som sa snažil odpútať od svojho tela. Vidím veci ktorý iný nevidia, viem veci ktoré neviem vysvetliť. Názor ktorý nesieme, na miesta kde ich máme potrebu vyjadriť, nie je to zároveň miesto kde sa nás niekto niečo pýtal. Už chápete čo chcem povedať ? Ak chceš zažiť vnútorný pokoj, eufóriu a porozumenie samého seba, dištancuj sa od presadzovania svojho vlastného názoru. Chceš sa vyjadriť? A prečo vlastne? Nepáči sa ti niečo? Začni od seba a svoju pozornosť venuj svojmu vnútru. Informáciám ktorým dávaš energiu uprednostňuješ viacej ako pocitom z vlastného vnútra? Veríš vplyvom z vonka, alebo to čo sa nachádza v tebe? Potom nie si emočne rozvinutý. Nepresadzujem držania jazyka za zubami, presadzujem myšlienku ktorá hovorí o tom:

Komentovanie a plytvanie energie na dané konanie druhých je strata času.

Myslím že teraz už každý pochopil čo som chcel povedať. Čím som starší tím viacej chcem držať nohami v reálnom živote. V útrobách mysle som slobodný človek. Moje predstavy a myšlienky nikto nevezme. Jedine maximum čo môžem pre toho druhého spraviť, je že si ho vypočujem. 

Ako byť šťastný vo svojom živote? Tento myšlienkový pochod ktorý tu zrovna píšem nie je zákon na šťastie a ani návod ako byť šťastný. Je to len čisto s mojej hlavy v ktorej sa strácam a zároveň nájdem. Každý jeden z vás si prešiel obdobím na ktoré by si nechcel moc často spomínať . Tak isto ako aj ja. Zažil som osobne vyhorenie kvôli situácií ktorá ma poznačila na dlhšie obdobie. Nevravím že to môže prísť znova, len už ako tak viem čo mám robiť a v danej problematike vďaka vedomostiam aké som dokázal nabral. Doba v týchto rokoch je veľmi psychicky náročná hlavne pre ľudí s citlivejšou povahou. Prepadajú depresií majú úzkosti, neveria si, odrezávajú sa od sociálneho života. Veľa ľudí ich považuje za slabé psychické povahy, myslia si že sa stále na niečo vyhovárajú. 

Zažil si si niekedy úzkosť? Nechaj prosím žiť alebo lepšie pomôž im. Citlivé povahy nie sú slabé, práve naopak. Dokážu otvoriť dvere ľudom čo nedokážu precítiť emóciu, či už je to šťastia, smútku, hnevu pretože si myslia že sú prázdny. Nikto taký na svete neexistuje pokiaľ nevedieš život psychopata. Práve títo ľudia dávajú farbu dnešnému, šedému a urýchlenému svetu. Niektorý majú dar ukázať týmto ľudom čaro emócií. Preto sú potrebný na tomto svete lebo dodávajú farbu. Nebojte sa ukázať čo cítite. Moja myšlienka o tom ako byť šťastný je veľmi jednoduchá. Nato aby človek mohol viesť dospelý zodpovedný život, musí si doňho priniesť detské sny. Po čom si ako dieťa túžil? Vieš veľmi dobre žeby ťa to malo spraviť šťastným. Potom by ľudia nemuseli by komentovať ostatných a mať mindráky zo svojho života. Stačí len veriť detským snom po ktorých tak každý túžil. Kašli na názory druhých načo sú ti? Aj tak by vedeli ohodnotiť tvoj život "lepšie" ako ty sám. Skús si spomenúť čo si tak strašne chcel, prečo si bol tak zapálený preto všetko. A uvidíš že sa všetko zmení.