VisioN



Úplne iná tvorba , myslenie , aranžovanie a tvorenie blogu . Príspevok bude otvorený mojej pozitívnej predstavivosti . Skúste sa v žiť do daného textu natoľko , aby ste si mysleli že ten text je o vás a vašom okolí .Začíname 😊


 


23:30 – prišla mi správa od priateľky : „ Poďme sa túlať , chýbaš mi“ . S úsmevom na tvári som skontaktoval moju partiu , mojich psov , “Desoul”. Sadám do auta z úst mi ide para , je veľmi chladno . Kapuca na hlave štartujem smerom pre ňu . Uzimenú ju vidím stáť na zastávke ako prestupuje z nohy na nohu . Vidím na nej že je šťastná , dáva mi studenú pusu na moje líce . Za mnou moji chalani s babami . Je nám jedno aký smer zvolíme , hlavne sa pome brodiť tmou – „walking in the dark with a friends is better than walking alone in the light“. 

Vyšli sme z mesta smer diaľnica , je nám jedno koľko pre vozíme , kam pôjdeme , ide nám o ten pocit ktorý v danom momente zažívame . Je opretá o mňa , rukou zdvihuje hlasitosť na rádiu , práve nám hrá ta naša (SadBoyProlific – alone ft.lvri). Smutný text ktorý hrá, nám zohrieva priestor ktorý vypĺňame spolu . Ten feel ... svetlá našich ľudí ... prázdne cesty ... sme ako hviezdy na nočnej oblohe . Vyhnaný spoločnosťou všetci do jedného . Predbiehame sa pred sebou , ideme spolu jak vystrelené náboje z Ak-47. 

Vtom sa zadívam na auto vedľa mňa a ticho pozerám , vedľa mňa chalan čo prešiel peklom s kapucou na hlave. Vzadu sedí starý pár v objatí aj keď sú mladí . Všetci sme ticho a v reprákoch hrá deep melody . Utekáme pred realitou , zavíjame spanilo a synchronizovane , stále sa tlačíme up and down. Už nikto nie je teen , aj keď sa tak cítime . Vyprahnuté sny , zničené tela no derieme sa za tým čo sme snivali pod perinami , keď sa nám pery dotýkali . Vychádzame z diaľnice do cudzieho mesta kde každý vyťahuje rozbité displeje a fotia si nočný život .








Insta-story plné svetiel, tmy , dymu z pľúc , tachometrov . Na kraji BA sme sa rozhodli že prekročíme hranice , smer Rakúsko . Zmena štýlu jazdy sa premenilo na agresívne dupanie do plynu . Za sebou idúci tunelom vytáčame motory do obmedzovačov , prepnutie skladby na hardcore . Pevne opretý do sedačiek , prsty zarývajúce sa do volantu a do dlani jej prstov . Arytmia srdca začala skákať vysokým spôsobom.  Toto ! Toto je ten pocit ktorý sme chceli vyvolať ! Nezastaviteľný až neovládateľný , vzbudzuje v nás   až eufóriu orgazmu v mozgu(cítiš to aj ty ?) . 
(teraz ak si sa dostal práve sem , predstav si dané osoby ktoré chceš mať práve pri sebe . Ako sedíte spolu aute a idete tými cestami .)




























































































































V diaľke je vidieť záblesk parkoviska pri obchodnom dome . Jeden z auta mi ukázal na miesto kde máme zaparkovať . V kruhu sme zastavili a rozprávali sa o ceste až sem .Niektorý sa smiali , iný boli unesený z danej slobody ktorú sme zažívali. Holka sedí na mojom kufri a naťahuje ruky smerom ku mne aby som si ju pritískol .Chalani pália jednu za druhou a hovoria si čo chcú v živote dokázať . Prajem im to , každému kto tam stojí v danej chvíli nech je šťastní . Pretože dokázali so mnou vydržať cez to všetko . Tak isto holkám čo sa triasli od zimy a mali zlomené srdcia . Utešovali sme sa navzájom a pestovali puto čo vzniklo v tej chvíli . Vedel som že keď príde vyššia rola môjho života , budem spomínať ako som stál medzi týmito ľuďmi . Mojou besnou svorkou ktorá neberie nie ako odpoveď ale ako výzvu . Viem že som medzi správnymi aj keď si to rodičia nemyslia . Sme tam kde nás vyhnali , alebo tam kde sme sa chceli stratiť ? V tej tme kráčať medzi nimi . Som šťastný keď vidím koho mám pri sebe . Vzápätí je počuť sound nových jazdcov . V diaľke sme videli svetla , ďalšie "stratené"souls ? Tí istý ako my , posádka zakotvila o pár metrov od nás . Hľadali to čo mi . POKORU a RESPEKT . Vtom jeden z nich  vystúpi , odkývne hlavou na nás , odkývali sme gang singsom na nich . Cítili sme rešpekt medzi sebou .




Padol návrh nech sa ideme pozrieť na východ slnka na vyvýšene miesto.Chytaj! Hodil som kľúče od auta mojej holke. Usmievala sa a odišli sme vo veľkom štýle .



Earth - tajemství 
Serpentínami sme sa drali až na vrchol určeného miesta . Pozeral som sa na ňu ako jej žiaria oči z rýchlosti jazdy . Ako korigovala to auto ako sním narábala . Čakali sme na ostatných pred autom (kde sú toľko). Všetci spoločne prišli v poriadku na vrchol hory kde som stál na kapote a kýval im . Zoskočil som z auta a išiel rýchlim krokom sadnúť si na kamene . Všetci prišli hore okrem páru ktorý stal dole . Pozerali sme na nich , komunikovali o niečom vážnom . Pýtal som sa čo riešia , oni mi odpovedali že nevedia . Potom z ničoho nič ju zobral na ruky a začal s ňou točiť okolo seba . Nechápali sme no keď prišli usmievali sa obidvaja . Spýtal som sa : čo sa deje ? . Dali na seba ten zamilovaný pohľad ktorý som presne vedel čo znamená . Všetci sme to vedeli . Na ceste bol nový jazdec .




The End .











Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Na pokraji

Kapitola 2.

Zvuková stopa